Kolieskové korčuľovanie patrí od začiatku 80 rokov minulého storočia, kedy sa približne datuje jeho vznik, k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim športom. Korčule si našli svojich zástancov medzi rôznymi „kastami“ športovcov. Uplatňujú sa aj ako pomôcka pre hranie hokeja, či pre vyznávačov korčuľovania na ľade a bežeckého lyžovania mimo sezóny. Drvivá väčšina ľudí však tento šport vykonáva predovšetkým pre zdravie, jeho účinky na telo, aktívnu relaxáciu a športové vyžitie. Hoci existujú rôzne formy korčuľovania, to klasické a najbežnejšie, patrí do rodiny aeróbnych športov. Ako vytrvalostná aktivita so sebou prináša celý rad výhod. Patrí sem zvýšenie energetického výdaja a priaznivý vplyv pri znižovaní telesnej hmotnosti, znižovanie krvného tlaku a posilňovanie srdcovo cievneho a dýchacieho systému, spevnenie a vytrénovanie svalstva a samozrejme určitá forma relaxácie a zábavy. Do pohybu sú zapájané praktický všetky svaly nôh. Aktivovaná je predná a zadná strana stehna, sedacie svaly, boky a dolná časť chrbta. Ak sú pri pohybe požívané aj paže, zapája sa biceps, triceps a ramená. Za predpokladu, že sa však nepoužívajú ochranné pomôcky patrí medzi nevýhody tohto športu vysoké riziko zranenia. Toto tvrdenie podporuje výskum, ktorý bol vykonaný na 225 zranených korčuliaroch. Len 7 percent z celého počtu malo v okamihu úrazu ochranné vybavenie. Spôsobov ako padnúť je veľa. Najzákladnejším z nich je neznalosť brzdiacej techniky, ďalej potom strata rovnováhy, nevhodný povrch, zrážka s iným korčuliarom (cyklistom), resp. hromadný pád a podobne. Pre koho je kolieskové korčuľovanie určené? Prakticky pre každého kto je do istej miery telesne zdatný. Problém by mohli mať napríklad ľudia so slabou úrovňou rovnováhy. Korčuľovania sa však netreba báť. Chce to len istú dávku odhodlania, pevnej vôle a samozrejme cviku. Ako vo všetkom, tak aj tu platí, že sa človek zlepšuje postupne. Začiatočník by mal asi venovať najviac pozornosti potrebnému predklonu a udržiavaniu rovnováhy.